Slovensko
Rozloha: 49 035 km2
Počet obyvateľov: 5,3 mil.
Hustota : 108 ob./km2
- 4642 km k severnému pólu, 5314 km k rovníku
- okrajové body: S – Oravská Polhora 49o37´
J – Patince 47o34´ (v lete je noc o 17 min. kratšia na severe, v zime o 17
min. dlhšia ako v Patinciach)
Z – Záhorská Ves 16o50´
V – Nová Sedlica 22o34´ (rozdiel V-Z je 22 min.
- vzdialenosť V-Z 428 km, S-J 195 km, najkratšia S-J 76 km medzi Orlovom a Turnianskym Podhradím
- platí stredourópsky čas, v lete stredoeurópsky letný čas
b/ poloha k oceánom a moriam
- Jadranské more 350 km
- Baltské 520 km
- Čierne 678 km
- Severné 790 km
- Bratislava je vzdialená od ústia Dunaja 1870 km
- Dôsledok polohy oceánov je stiedanie vlhkých (od Z) a suchých (od V) kontinentálnych más
- Cez územie Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom
- Dôsledok: rieky sú krátke, majú málo vody, pre priemysel nepriaznivá situácia
C/ poloha vzhľadom na nadmorskú výšku
- zonálnosť vzhľadom na nadmorskú výšku
- najnižší bod Streda na d Bodrogom 94 m n.m.
- najvyšší bod Gerlachovský štít 2655 m n.m.
- priemerná nadmorská výška 392 m
- nížiny tvoria približne 2/3 rozlohy (pre R výrobu), nízke vysočiny (pre Ž výrobu), stredné a vysoké vysočiny pre drevosprac. priemysel
d/ geopolitická poloha
- tranzitný štát – cez územie prechádzali a aj dnes prechádzajú významné cesty (Jantárová,
Dunajská, Gotická...)
- 75 % hraníc je prírodných (rieky, pohoria)
- hranice: s Maďarskom 680 km (najdlhšia)
s Poľskom 660 km
s Českom 265 km
s Rakúskom 130 km
s Ukrajinou 98 km
Starohory a prvohory:
- v geosynklinálnych moriach sa vyskytujú usadeniny (piesok)
- usadeniny sú zvrásnené a premenené, súčasťou je magmatické činnosť, ktorá vytvára žuly a grandiority – varíske vrásnenie
- vytvoril sa základ Západných Karpát (kryštalické bridlice a zmiešané horniny)
Koniec prvohôr a druhohory:
- nastáva pokles reliéfu, rozširovanie mora + usadeniny
- 3 obdobia – trias, jura, krieda
- sedimenty: vápenec, dolomity, sliene, pieskovce, bridlice (Belianske Tatry)
Obdobie druhohôr:
- Alpínske vrásnenie (krieda), došlo k talu z J a horniny z J Slovenska sa dostali na S v podobe príkrovov, tak vznikli centrálne jadrové Karpaty (žuly, vápence, dolomity)
- patria tu Tatry, Malá a Veľká Fatra – tzv. Jadrové pohoria – ťaží sa tu stavebný materiál
- po obvode centrálnych Karpát sa usadili pieskovce, ílovce a zlepence a vytvorilo sa flyšové pásmo – málo nerastných surovín
- došlo k vyvrásneniu flyša, z podložia bolo vytrhnuté kryhy, prenikli na povrch a vytvorili sa bradlá (Oravský zámok). Tvoria bradlové pásmo od Myjavy po Humenné
- J Slovenska rozlámaný na kryhy, vznikli neogénne kotliny – Dunajská, Juhoslovenská, Košická
- Pohyb krýh sprevádzaný sopečnou aktivitou – výstup lávy na povrch – vznik sopečných pohorí – Kremnické, Štiavnické vrchy (ťažba farebných a vzácnych kovov a rúd)
- V neogénnych kotlinách – ropa, zemný plyn
Štvrtohory:
- tvorí sa riečna sieť
- v horských oblastiach zosun ľadovca – morény, kary a trógy – tvorí sa ľadovcový reliéf
- nastáva odnos jemnozrnného materiálu a ukladá sa v nižších oblastiach a vzniká spraš + viate piesky (Záhorie)
- intenzívna eolická činnosť
RELIÉF:
A/ ľadovcový – vytvoril sa v starších štvrtohorách po ochladení podnebia. Územie modeloval pevninský ľadovec, ale Karpaty zabránili jeho presunu na J. Hromadením snehu sa vytvorili horské ľadovce, ich roztápaním vznikli horské plesá, ľadovcové kotly . kary, ľadovcové doliny – trógy / s profilom U/, vodopády zo skalných skokov...
B/ veterný – vznikal v ľadových dobách, keď na našom území bol ešte riedky rastlinný porast. Horniny ľahko zvetrávali na piesok a prach, ktorý sa usádzal pomocou vetra v nížinách a dolinách. Z naviatych pieskov sa vytvorili pokrovy a presypy. Piesky sa využívajú v stavebníctve.
C/ riečny – u nás najrozšírenejší. Riečne toky si postupom času prerezávali cestu cez odolné aj menej odolné horniny (Váh cez Malú Fatru, Dunajec cez Pieniny, Hornád cez Slovenský raj...)- riečne doliny (tvar V). Eróziou vznikli rôzne skalné útvary. Pôsobením vody na vápencové podložie vznikali krasové formy reliéfu – jamy, škrapy, závrty, jaskyne s kvapľovou výzdobou /Demänovská, Domica...)
D/ antropogénny – vznikal na území sprevádzanom ťažbou a spracovaním nerastných surovín. Vznikli haldy, násypy ako napr. v oblastiach Podunajskej pahoraktiny, Malých Karpatoch, Zemplínskych vrchoch...
SR patrí do Alpsko-himalájskej sústavy.
Členenie:
ZÁPADNÉ (provincia)
Subprovincie:
A/ Vonkajšie (flyšový pôvod)
- Biele Karpaty, Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Spišská Magura, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina
- Zníženiny – Myjavská pahorkatina, Podtatranská brázda, Oravská kotlina, Spišsko-šarišské medzihorie
B/ Vnútorné – pohoria a kotliny
- jadrové pohoria: Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Säľovské vrchy, Malá Fatra, Chočské vrchy, Tatry, Tríbeč, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Branisko
- kotliny: Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská, Podtatranská, Hornádska, Horehronské podolie, Považské podolie
- Slovenské rudohorie: Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Volovské vrchy
- Sopečné pohoria a neogénne kotliny: tzv. Slovenské Stradohorie (Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky, Poľana, Zvolenská a Žiarska kotlina), Cerova vrchovina, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy, Lučenská, Ipeľská, Rimavská a Košická kotlina....
VÝCHODNÉ (provincia)
Subprovincie:
A/ Vonkajšie – Ondavská a Laborecká vrchovina, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy
B/ Vnútorné – Vihorlat
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Podunajská nížina – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina
Východoslovenská nížina – Východoslovenská rovina a Východoslovenská pahorkatina