Polárne oblasti

 

-         územia nachádzajúce sa okolo pólov na severnej a južnej pologuli

-         sú chladné, väčšinu pokrýva ľad, vegetácia a fauna je pomerne chudobná

-         prísun tepelnej energie je malý a počas roka nerovnomerný

 

 

Antarktída

-         názov – anti arctos – oproti Arktíde

-         rozloha 2x Arktída, väčšia ako Európa, Austrália

-         je vymedzená antarktickou oceánskou konvergenciou – zóna, kde sa stretávajú studené vody z polárnej oblasti s teplými a slanšími vodami od rovníka 50 a 60 j.z.š.

-         povrch: stred vypĺňa pevnina, pokrýva ľadovcom s priemernou hrúbkou 2 km, max. 4700 m

-         podnebie: chladné, výskyt silných vetrov so silou uragánu, najnižšia teplota –89,2 C, zrážky najmenej zo všetkých kontinentov, menej ako 100 mm

-         ľadová pokrývka obsahuje 80% zásob sladkej vody na Zemi

-         okrajové časti  Antarktídy lemujú tzv.šelfové ľadovce (Weddelovo a Rossovo more), počas letných mesiacov dochádza k odlamovaniu ľadovcových krýh – tzv. telenie ľadovca

-         fauna a flóra je veľmi chudobná, najodolnejšie – machy a lišajníky, v moriach planktón (základ potravového reťazca tejto oblasti), zo Ž najmä kôrovce, tulene, tučniaky, veľryby

-         človek objavil a dosiahol tento svetadiel ako posledný, J pól – Roald Amundsen 1912

-         tento kontinent sa využíva len na vedecké účely (Antarktická  dohoda)

-         bránou na Antarktídu je chilské mesto Punta Arenas

-         napriek zásobám NS je ťažba a iné hospodárske využitie vylúčené

 

Arktída

-         severná polárna oblasť

-         názov pochádza z gréckeho pomenovania súhvezdia Veľký medveď

-         povrch tvorí zamrznutá voda Severného ľadového oceánu

-         z klimatického hľadiska je vymedzená júlovou izotermou 10 C (najteplejší mesiac)

-         z astronomického hľadiska je to severná polárna kružnica

-         z botanického hľadiska najsevernejšia hranica rozšírenia lesa (rozhranie tajgy a tundry)

-         okrem SĽO patria k Arktíde aj 3 sektory: európsky (Špicbergy, Nová Zem, S Škandinávie, polostrov Kola, S výbežky  Východoeurópskej nížiny),  ázijský (Severná Zem, Novosibírske ostrovy, Wrangelov ostrov, S Sibír), americký (Grónsko, S Kanady, S Aljašky)

-         podnebie: studené, teploty –40 do _50 C, málo zrážok 100-300 mm, v zime zamŕzajú okrajové moria, časť je ovplyvnená Golfským prúdom – nezamŕzajú

-         ľadové kryhy sa neustále pohybujú – driftujú

-         R a Ž je chudobné – machy, lišajníky, zakrpatené kry, ľadové medvede, polárna zver...

-         Ako prví sa do týchto oblastí dostali  Vikingovia v 9 st., ako prvý dosiahol Robert Peary

-         Osídlenie je riedke len na pevnine Škandinávie a Ruska – Eskimáci, Laponci...

-         Význam: rybolov, doprava (Severná morská cesta)