LATINSKÁ AMERIKA

 

Latinská Amerika je tiež označovaná ako Iberoamerika. Patria sem štáty Strednej a Južnej Ameriky, vrátane Mexika a karibských ostrovov. Rozloha je 20,564 mil. km2. Žije tu viac ako 500 mil. obyvateľov, hustota osídlenia je 18 ob./km2. Hranice siahajú od Rio Grande del Norte na severe po Hornov mys naa juhu Ohňovej zeme.

Okrajové body Južnej Ameriky – S – mys Gallinas, J-Hornov mys, Z – mys Parinas, V – mys Branco

 

Horizontálna členitosť Latinskej Ameriky je veľmi malá, s výnimkou Strednej Ameriky, ostrovov v Karibskom mori a južnej časti Lat.Ameriky.

 

Povrch:

- výrazná je výšková členitosť, polovicu rozlohy Latinskej Ameriky tvoria horské pásma. Najviac hornatý je sever – dominantu tu tvorí Mexická plošina, obklopená časťami Kordiller Sierra Madre Oriental /východná/ a Sierra Madre Occidental /západná/. Pásmo prestupuje oblasť štátov Strednej Ameriky a vytvára základ stredoamerického pevninského mosta, ktorý spája Severnú a Južnú Ameriku.

- Kordillery sa v Južnej Ameriky označujú ako  Andy, tiahnu sa v úzkom páse pozdĺž západného pobrežia Tichého oceánu, od Karibiku až po Ohňovú zem. Rozprestierajú sa na území štátov Venezuela, Kolumbia, Peru, Ekvádor, Bolívia, Chile, Argentína. Najvyšší vrchol je Aconcagua 6959 m. Andy od severu k juhu tvoria dve rovnobežkové pásma – východné a západné, ktoré medzi sebou miestami uzatvárajú rozsiahle náhorné plošiny /napr. Altiplano/.  medzihorských pásmach sa nachádzajú aj tzv. bezodtokové panvy /bolsony/ vyplnené slanými jazerami /napr. Titicaca/.

- Andy sú oblasťou s intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou, nachádza sa tu viac ako 80 činných sopiek /najvyššou je Cotopaxi v Peru/ v Latinskej Amerike , z nich v Južnej  50.                      

- Geologicky najstaršiu časť tvoria Guayanský a Brazílsky štít. Ich základom sú vyvreté a premenené horniny,  ktoré viažu na sebe pomerne veľké bohatstvo nerastných surovín a vzácnych kovov.

- nížinný charakter majú územia medzi Andami a Brazílsko-Guayanskými štítmi. Nachádzajú sa tu najväčšie nížiny Orinocká, AmazonskaLaplatská, na ktorých veľtoky vytvárajú terasové a nížinné roviny.

- Na JV Južnej Ameriky /Argentína/ sa rozprestieraa drsná, málo úrodná Patagónska plošina.

 

Podnebie:

Latinská Amerika zasahuje do viacerých klimatických pásiem. Njavhodnejšie podmienky pre obyvateľov tropickej Ameriky sú v pásme  1500-2500 m n.m. Najväčšia časť územia má podnebie ekvatoriálne, tropické oceánske a subtropické /Stredná Amerika, karibské ostrovy, prevažná časť Južnej Ameriky. Vyššie náhorné plošiny  majú podnebie subtropické a mierne /juh Chile a sever Patagónie/. Oblasť juhu Patagónie a Ohňová zem majú subpolárne podnebie.

- klimatické podmienky ovplyvňujú aj morské prúdy, studený Peruánsky /Humboltov/ na západnom pobreží zabraňuje tvorbe zrážok /vznik púšte Atacama/ a teplý Brazílsky na východnom pobreží. Významnú úlohu má aj konfigurácia terénu, napr. rozľahlé nížiny umožňujú príliv vzdušných prúdov prinášaných pasátmi od Atlantického oceánu po svahy Ánd /zrážky do 5000 m ročne/. V Andách sa podnebie mení podľa vertikálneho usporiadania pásiem /tierra caliente, templada, fria, helada, nevada/

 

 

Vodstvo:

Hydrografické pomery sú ovplyvnené reliéfom a podnebím. Riečna sieť v Latinskej Amerike patrí k najhustejším na svete. Nakoľko Andy tvoria hydrografickú beriéru, takmer 90% povrchu Latinskej Ameriky je odvodňované do Atlantického oceána. K úmoriu Tichého oceána patria rozlohou menšie systémy mexických riek.  Rovníkovú oblasť Južnej Ameriky so zrážkovým maximom odvodňuje najväčší svetový veľtok Amazonka, viac ako 5000 km dlhý, s povodím 7 mil. km2. Pre námorné lode je splavná až po Manaus. Množstvo naplaveného materiálu, ktorý rieka prináša spôsobilo že Amazonka ústí do Atlantického oceánu deltou. Ďalšie významné riečne systémy vytvára rieka La Plata /Paraná, Uruguay, a Paraguay/, Orinoco, v Mexiku Rio Grande del Norte. Väčšina krátkych a prudkých riek je využívaná na výrobu el. energie v hydroelektrárňach.

 

Rastlinstvo a živočíšstvo:

Na základe klimatických pomerov sa vyvinulo niekoľko rastlinných formácií s typickými zástupcami fauny. Rozsiahle vlhké pralesy selvas pokrývajú Amazonskú nížinu, nížiny pri brazílskom atlantickom pobreží, ostrovy Karibského mora, tropický dažďový prales v Strednej Amerike. Oblasť Amazónie produkuje najväčšie množstvo kyslíka na svete a má veľký význam ako svetová ekobanka.  Ovplyvňuje prírodné prostredie na celej planéte, je ohrozená činnosťou človeka a to najmä vypaľovaním  a výrubom lesného porastu za účelom zisku drevnej hmoty, vzácneho dreva, poľnohospodárskej pôdy na zakladanie plantáží, územia pre nové dopravné komunikácie a sídelné útvary, pre bohatstvo nerastných surovín a produktov pre chemický farmaceutický a iný priemysel.

V oblasti s menšími zrážkami a dlhšími obdobiami sucha sa nachádza formácia tzv. campos /svetlé lesy parkového charakteru a bezstromové rastlinné spoločenstvá/, zastúpená v Brazílskej vysočine. V oblasti Venezuely sa nazýva Ilanos /bezlesé savany/.  V severnej Argentíne a Uruguayi sa nachádza trávnatá formácia pampy /ako v Severnej Amerike prérie/. Na formáciu campos naväzuje v oblasti Bolívie a Paraguaya chaco /krovitá savana/. V miernom podnebnom pásme Chile sú zastúpené zmiešané a listnaté lesy.

Polopúštne spoločenstvá sú zastúpené na Mexickej plošine a typicky púštny charakter reprezentuje púšť Atacamaxerofytnými spoločenstvami

Väčšina živočíšnych  /neotropická oblasť/ a niektoré rastlinné druhy zaraďujeme k tzv. endemitom. Typickou ostrovnou endemickou oblasťou sú Galapágy.

 

 

Osídlenie , obyvateľstvo a sídla:

 

Latinská Amerika  bola v minulosti osídlená najmä španielskymi a portugalskými kolonistami. V Karibskej oblasti menšie územia obsadili Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko. Expanzia postupovala do vnútrozemia z ostrovov amerického stredomoria /Veľkých a Malých Antíl/. Pred príchodom kolonistov existovali na území Latinskej Ameriky vyspelé indiánske kultúry. Mexiko – Aztékovia, Guatemala – Mayovia, Peru – Inkovia /centrum CuzcoMacchu Picchu rozkladal sa od dnešného Ekvádoru do stredného Chile a SZ Argentíny/.

Obdobie európskej kolonializácie je spojené s neľútostným vyvražďovaním indiánskeho obyvateľstva. Zároveň v priebehu 16.-19. storočia bolo na práce na plantážach privezených mnoho Afričanov /otrokov/. Obdobie 19.-20. storočia je charakterizované ako obdobie boja za nezávislosť ako aj vojnami o sporné územia.

 

Latinská Amerika je najmladším regiónom na svete, lebo 45 % všetkých obyvateľov tvorí mládež vo veku do 15 rokov. Etnická skladba obyvateľstva odráža históriu. Pôvodní obyvatelia – indiánske národy sa zmiešali s prisťahovalcami, najmä belochmi /mestici/ a v súčasnosti tvoria významný podiel práve miešanci. Časť obyvateľstva tvoria aj kreoli – potomkovia prvých kolonistov. Menej početní sú mulati, zambovia a černosi, prevládajú  oblasti Antilských ostrovov a Brazílii. Európskeho pôvodu je asi tretina obyvateľstva – dôsledok prisťahovalctva  v medzivojnovom období 19.-20. storočia. Pôvodné obyvateľstva sa dnes sústreďuje najmä v Centrálnych Andách v Bolívii, Ekvádore, Peru a v Amazonskej nížine, kde dodnes žijú niektoré primitívne kmene. Najviac ich však žije v Mexiku. Hovorí sa španielsky, v Brazílii portugalsky a niekoľkými desiatkami indiánskych jazykov a dialektov. Vzhľadom na históriu, miešanie národov a rás je rasová neznášanlivosť nižšia, ale problémom Latinskej Ameriky sú najmä veľké sociálne rozdiely, vysoký prírastok a zadĺženosť.

 

V krajinách Latinskej Ameriky žije asi 500 mil. obyvateľov, prírastok sa pohybuje okolo 20 promile. Rozmiestnenie obyvateľstva je nerovnomerné, najhustejšie sú osídlené oblasti v strednom Mexiku, v povodí La Platy, na východnom pobreží Brazílie, Andské plošiny v Bolívii a Peru, v Karibiku /Portoriko/, najmenej v Guayanskej vysočine a suchých oblastiach Chile. Intenzívny je proces urbanizácie. V mestách sa koncentruje až 70% obyvateľstva a tento počet stúpa /v dôsledku lepších ekonomických podmienok a za prácou/. Najväčšími a narýchlejšie rastúcimi mestami v Latinskej Amerike sú Ciudad Mexico, Sao Paulo a Buenos Aires, k ďalším miliónovým mestám patrí Rio de Janeiro, Lima, Santiago de Chile, Bogota, Caracas. Najvyššie položené je mesto La Paz /3600 m n.m./ a banské mesto Potosí /4070 m n.m./

 

 

Hospodárstvo:

Latinská Amerika patrí k pomerne zaostalým častiam sveta. Brzdou rozvoja bola v minulosti nadvláda Španielov a Portugalcov. Ekonomika jednotlivých krajín je výrazne diferencovaná. Rozvinuté krajiny majú ekonomiku založenú na prevahe ťažobného priemyslu.

 

Nerastné suroviny

Ťažba nerastných surovín v štátoch Latinskej Ameriky má svetový význam. Už v minulosti bola ťažba vzácnych kovov hlavnou zložkou španielskeho hospodárstva v obsadených krajinách Lat. Ameriky /najmä Peru, Bolívia, Mexiko/.

Ťaží sa medená ruda /Chile/, striebro /Mexiko/, antimón a cín /Bolívia/, železná ruda a tórium /Brazília/, platina v Kolumbii, zlato v Ekvádore, bauxit /Guayana, Surinam, Jamajka/ - najväčšie zásoby na svete. Celosvetový význam má ťažba ropy a zemného plynu v Mexiku a Venezuele. Ťažba liadku predstavuje 60 % svetovej produkcie /púšť Atacama/. Perspektívne sú ložiská síry v Mexiku a Argentíne, významné sú zásoby olova, niklu.

Latinská Amerika disponuje veľkých hydroenergetickým potenciálom, čo podmieňuje rozvoj energetického priemyslu.

 

Priemysel:

V latinskej Amerike sa vytvorili 4 základné priemyselné oblasti. Najvýznamnejšia koncentrácia priemyslu sa nachádza v trojuholníku medzi mestami Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte /metalurgia, strojárstvo, chemický priemysel/. V Laplatskej priemyselnej oblasti, medzi mestami Buenos Aires a Rosario, sa sústreďuje 70 % argentínskej priemyselnej produkcie. Treťou oblasťou je stredné Mexiko, územie medzi mestami MexicoMonterrey. Posledná oblasť sa vytvorila na severe Južnej Ameriky a zahŕňa Venezuelu a Kolumbiu s rozvinutým ťažobným a spracovateľským priemyslom.

Čierna  a farebná metalurgia je sústredená do miest ťažby, farebná má významné postavenie najmä  v Brazílii, Mexiku, Peru, Chile a Bolívii. Hlinikárne boli vybudované v krajinách s ťažbou bauxitu a v štátoch s dostatkom lacnej elektrickej energie /Mexiko, Venezuela, Argentína/. Rozvinutý je aj chemický priemysel /výroba umelých hnojív a syntetických látok/, petrochemický /spracovanie ropy a výroba plastov/, strojársky, kožiarsky /spracovanie koží z HD/ a textilný, potravinársky /konzervárne, výroba cukru, liehovary.../.

 

Poľnohospodárstvo:

-         patrí k základným odvetviam hospodárstva a v niektorých štátoch tvorí základ ekonomiky.

-         Je založené na monokultúrne zamerané plantáže – produkuje sa asi 80 % svetovej produkcie kávy, 70 % banánov, kakaové bôby, bavlník, cukrová trstina a tabak.

-         Vysoko intenzívna je produkcia obilnín v Laplatskej oblasti – zaberá územie východnej a severnej Argentíny, Uruguaya, južnej Brazílie a JV Paraguay.

-         Naturálna malovýroba s extenzívnym obrábaním pôdy je málo produktívna. Nelegálne je pestovanie koky a marihuany /Kolumbia, Bolívia a Paraguay/

-         Oblasť stredoamerických štátov sa označuje aj ako oblasť „banánových republík“ v dôsledku dominantného pestovania tejto plodiny.

-         Živočíšna výroba je rozšírená vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky. Najlepšie podmienky sú v oblasti pámp /Uruguay, Argentína a juh Brazílie/. V celej Andskej oblasti okrem Chile je extenzívny chov HD.

Dve tretiny poľnohospodárskej produkcie Latinskej Ameriky zabezpečujú štáty Brazília, Argentína, Uruguay, a Mexiko, zaostávajú štáty strednej Ameriky s výnimkou Kostariky

Významným doplnkom poľnohospodárskej výroby je ťažba dreva a rybolov.

Rovníkové lesy poskytujú množstvo vzácneho dreva /Amazónia – mahagón, Guayanská vysočina – cédre/. Stredoamerické lesy sú bohaté na mahagón, eben, žuvačkový strom, získavanie prírodného kaučuku v dôsledku konkurencie plantáží JV Ázie klesá.

Najlepšie podmienky pre rybolov má tichomorské pobrežie. Juh Južnej Ameriky je známou veľrybárskou oblasťou.

 

 

Z hľadiska dopravy sú rozvinuté takmer všetky, v súčasnosti najmä v oblasti veľkých miest. Ako prvá sa využívala riečna doprava, ktorá sa aj v súčasnosti modernizuje. Z diaľnic je najvýznamnejší systém Transamerickej magistrály „Panamericana“. Z rozvojom obchodu stúpa aj význam námornej dopravy, dochádza k špecializácii prístavov na dovoz a vývoz vybraných komodít. Letecká doprava má význam pra medzinárodnú ajvnútroštátnu prepravu /vplyv cestovného ruchu/. S ťažbou ropy a zemného plynu sa rozširuje aj sieť plynovodov a ropovodov /Mexiko, Venezuela, Kolumbia/.

 

Cestovný ruch má stúpajúci trend. Vedúce postavenie v tomto smere majú krajiny Karibskej oblasti a Mexiko. Medzi najznámejšie lokality patrí Ciudad del MexicoAcapulco v Mexiku, Rio de Janeiro /pláž Copacabana/ v Brazílii a Chacaltoa v Bolívii /najvyššie polložené stredisko zimných športov na svete 5000 m n.m./ a historické pamiatky z ríše Inkov v Peru /Cuzco, Macchu Picchu/ a Mayov /Mexiko, Guatemala/.

 

Regióny Latinskej Ameriky

 

Stredoamerická oblasť:

-         tvorí ju Mexiko, Guatemala, Belize, Salvador, Honduras, Nikaragua, Kostarika a Panama.

-         Povrch je prevažne hornatý, geologicky nestabilná zóna s častými zemetraseniami a sopečnou činnosťou

-         Klimatické a vegetačné pomery sú závislé od nadmorskej výšky, prevažna časť krajín má tropické podnebie, čo umožňuje pestovanie tropických plodín po celý rok /banány, cukrová trstina, bavlna, káva/

-         Všestranne rozvinuté hospodárstvo má Mexiko, Kostarika a Panama, ostatné zaostávajú /príčiny aj v občianskych vojnách a vojenskej diktatúre/

-         V štruktúre obyvateľstva prevládajú indiáni a mestici, je tu vysoký prirodzený prírastok typický pre rozvojové krajiny.

-         Mexiko: najväčší a najvýznamnejší štát strednej Ameriky, po hospodárskej stránke prirovnávané k ázijským tigrom, priemysel: hutnícky, strojársky, textilný, petrochemický - ťažba ropy a zemného plynu na pobreží Mexického zálivu a spracoavanie v mestách Ciudad de Mexico, Tampico, Veracruz ťaží striebro, síru soli a fluorid, zlato, olovo, zinok, meď, ortuť, urán, železnú rudu a uhlie /Mexická plošina a Sierra Madre Occidental/. Hutníctvo je sústredné v Monterrey, strojárstvo /výroba áut - Mexiko, MonterreyPueblo, lodí – Veracruz/ textilný, potravin., drevársky, stavebný a sklársky.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je rastlinná výroba – pestovanie kukurice /pôvodná plodina vyšľachtená Aztékmi/, pšenice, bavlny, cukrovej trstiny, trop.ovocia. Chová sa HD a intenzívny je rybolov najmä na vývoz /sardinky, tuniaky/.

 

 

 

Karibská oblasť:

-         patria sem štáty a územia Veľkých a Malých Antíl v Karibskom mori a štáty Venezuela, Kolumbia, Guayana, Fr. Guayana a Surinam. Ostrovná časť je väčšinou hornatá sopečného pôvodu, pevninská časť nížinný charakter až vysočiny. Podnebie je horúce tropické a vlhké.

-         Obyvateľstvo predstavuje zmes etník a jazykov

-         Karibská oblasť má svetový význam ako zásobáreň NS, patrí medzi  svetové sféry cestovného ruchu, významný je rozvoj finančníctva, bankovníctva  a petrochémie, delíme ju na vyspelejšiu západnú časť s dynamicky rozvíjajúcou sa Venezuelou a zaostalejšiu východnú /guayanskú/ časť. Oblasť Kolumbie je centrom ilegálneho pestovania a produkcie drog /kokaín, marihuana, opium.../

Venezuela – má priaznivú geo polohu pri Panamskom prieplave, povrch je hornatý s tektonickou zníženinou Maracaibského zálivu, na masív Guayanskej vysočiny sa viažu bohaté zásoby NS, podnebie je ovplyvnené nadm.výškou, prevažne však tropické. Patrí k najviac urbanizovaným krajinám lat. Ameriky, hlavné mesto Caracas, jeho rýchly rast zabezpečil ropný boom podobne ako u mesta Maracaibo. Je priemyselno-poľnohospodársky štát s významnou ťažbou a spracovaním ropy /ťažba v kotline Maracaibo, delta Orinoca, južné úpätie Ánd/, buduje sa priemysel hutnícky /najmä hlinikárne – ťažba v štáte Bolívar/ , dôležitými odvetviami priemyslu sú petrochémia /Cabimas, Maracaibo, Puerto la Cruz/, dopravné strojárstvo /caracas, Valencia, Barcelona/ a elektronika /Caracas/, patrí k oceliarskym veľmociam. Poľnohospodárstvo je zamerané na pestovanie obilnín, kávy a kakaa, citrusov, cukrovej trstiny a tabaku. Chová sa HD /Andy a povodie Orinoco/,rybolov, a lov perál /ostrov Margarita/. Papierne využívajú eukalypty. Ťaží sa vzácne drevo.

 

Brazílska oblasť:

-         tvorí ju samotná Brazília, ktorá je najväčším štátom Lat. Ameriky. Prírodné prostredie je pestré od suchých oblastí SV až po dažďové pralesy Amazónie, ktorá je neustále ohrozovaná zásahmi človeka a to najmä výrubom za účelom získavanie nových plôch pre poľnohospodárstvo, sídla, komunikácie, zisk drevnej hmoty, NS. Pôvodné obyvateľstvo /aj primitívne kmene/ strácajú životné podmienky. Povrch je členitý /nížiny a vysočiny, plošiny Matto GrossoGran Chaco/. Podnebie tropické vlhké, subtropické až mierne. Je najľudnatejšou krajinou Lat. Ameriky, zloženie je výsledkom intenzívnej migrácie, územie je osídlené nerovnomerne, najviac JV a SV časť. Hlavné mesto sa nachádza vo vnútrozemí /snaha o oživenie tejto časti krajiny/. Najznámejšie mestá Rio de Janeiro /karneval/, Sao Paulo /finančné stredisko, námorný prístav v meste Santos, kávová metropola, najväčšie mesto/, Belo Horizonte /stredisko hutníctva/. Tu je aj hlavné sústredenie priemyslu. Základom priemyslu je bohatstvo NS – MnFe rudy, kobalt, nikel, meď, olovo, zinok, Au a Ag, bauxit, urán. Dôležité odvetvia priemyslu sú hutníctvo, dopravné strojárstvo /trojuholník/, gumárenský /výroba kaučuku/, petrochemický /Cubatao, Manaus/, kožiarsky, textilný, papierenský, bavlnársky, potravinársky/výroba cukru, spracovanie kávy a tabaku/. Poľnohospodárstvo zamerané na pestovanie kávy /štáty Paraná, Rio, Sao Paulo, Esperito Santo/, banánov, citrusov, tabaku, cukrovej trstiny, obilnín, kukurice, rozvinutý je chov HD a ošípaných, rybolov a ťažba vzácnych drevín.

 

Laplatská oblasť:

-         tvoria ju Argentína, ParaguayUruguay. Argentína dominuje má prevahu európskeho obyvateľstva, nižší prírastok, ostatné vyšší a prevaha mesticov. Hospodárstvo podmienili priaznivé klimatické podmienky, prírodné zdroje, geo poloha, dostatok pracovných síl. NS má viac Argentína. Využíva sa hydropotenciál riek /Paraná a jej prítoky/.

Argentína: Povrch tvorí Laplatská nížina, Andy a Patagónska vysočina, podnebie ovplyvňuje tvar äzemia, Atlantický oceána a Andy /klimatická bariéra/, nížinná oblasť a pampy majú subtropické podnebie, Ohňová zem subarktické. Význam majú rieky Paraná, La plata, Colorado a Rio Grande. Veľké plochy sú porastené stepnou vegetáciou pámp. Väčšina obyvateľstva je európskeho pôvodu, najviac je sústredené ob. V ce ntrálnej čast, dolný tok rieky Paraná /Rosario, La Plata/ a v priemyselnej časti okolo Buenos Aires. Stredoská  banícka Mendoza, historický Tucumán a prístav Bahia. Priemysel sa opiera o zásoby NS kde je Argentína sebestačná, ťaží sa ropa   Chacu a pri Mendoze /spracovanie Buenos Aires/, zemný plyn, meď, zinok, olovo, striebro, železná ruda – hlavné stredisko Mendoza. Rozvinutý je hutnícky, spracovateľský /pri zdrojoch, v povodí rieky Paraná/, strojársky /výroba áut -Cordoba, Buenos Aires a lodí /Bahia/, petrochemický, drevársky, potravinársky /mliekarenský, mäsný, cukrovarníctvo, vinársky/ priemysel. Poľnohospodárstvo je sústredené v Laplatskej nížine a pampách – pestuje sa pšenica, kukurica /Santa , Buenos Aires, La Pampa/, cukrová trstina, bavlník, tabak, vinná réva /Mendoza, severná Patagónia/, ovocie a citrusy, čaj maté. Argentína je dobytkárska veľmoc.

 

Andská oblasť:

-         andské štáty zaberajú západnú časť juhoamerického svetadielu. Základ tvoria Kordillery a náhorná plošina Altiplano – najhustejšie aj v minulosti osídlená a hospodársky využívaná oblasť s poľnohospodárstvom. Lesy Amazónie tvoria surovinovú základňu – málo využité pre dopravnú nedostupnosť, patria tu štáty menej rozvinuté Ekvádor a Bolívia a stredne Peru a silne  Chile. Prevažuje tu indiánske obyvateľstvo. NS sú bohaté – meď, striebro, antimón, cín, zlato, liadok, ropa a zemný plyn. Dominuje spracovateľský priemysel /hutnícky, strojársky, petrochemický/

Chile – tvorí pevninská a ostrovná časť v Tichom oceáne /napr. Veľkonočný ostrov/, jer to hornatá krajina, základ tvoria Andy s náhornými plošinami, juh územia tvorí púšť Atacama. Geologicky aktívna oblasť – zemetrasenia. Podnebie – 3 oblasti suchý teplý sever, stredná oblasť so stredomorským typom podnebia a juh s extrémne vlhkým a studeným podnebím., rieky sú krátke a prudké vhodné na energetické využitie. Njaväčšia BioBio. Klimatické podmienky ovplyvňujú vegetáciu. Etnická skladba prevaha miešancov a kreolov, zvyšok prisťahovalci z Európy. Najviac sústredené oblasti Stredného Chile, v hlavnom meste Santiago de Chile a okolí, jeho prístavom je Valparaiso. Morské kúpele a stredisko CR – Viňa del Mar, dôležitý prístav – Concepción a rybárske stredisko Punta Arenas. V hospodárstve dominuje ťažobný priemysel – meď /Severné a Stredné Chile/, Mo, Fe ruda, síra a liadok /J Atacamy/, zlato, olovo, Mn, ortuť, vápenec, grafit, uhlie. Ropa a zemný plyn. Významné postavenie má energetický priemysel, hutníctvo /Concopción/, výroba lodí /Valparaiso, Valdivia/, elektrotechnika, petrochemický a chemický /sever a Stredné Chile, Santiago, Viňa del Mar/ textilný, kožiarsky a potravinársky a jeho odvetvia, papierenský a drevársky. Najintenzívnejšie poľnohospodárstvo je v strednom Chile – pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, vinná réva a ovocie, chovajú sa HD, ovce, kozy, vo vyšších polohách lamy a alpaky, významný je aj rybolov – vďaka Peruánskemu studenému prúdu.