Zemský povrch a mapa

 

Kartografia – veda, ktorá sa zaoberá zobrazovaním zemského povrchu. Rieši a poskytuje spôsoby zobrazovania objektov a javov reálneho sveta pomocou matematických a grafických metód.

Základné kartografické diela:

Mapa – predstavuje zmenšený, zjednodušený, skreslený obraz zemského povrchu v rovine. Jednotlivé tvary a javy sú zobrazené vo forme mapových značiek a symbolov

Glóbus – zmenšený guľatý model Zeme

 

Zemský povrch pre potreby mapovania je potrebné zjednodušiť – premietnutím na zjednodušený matematický povrch – topografickú priemetňu, ktorá môže byť rovinná, elipsoidná a guľová

                                                                                                                         

Mierka mapy – číselná M 1: m, kde m je mierkové číslo, ktoré udáva pomer zmenšenia voči skutočnosti /napr. 1:50 000, 1 cm na mape 50 000 cm v skutočnosti = 0,5 km/ alebo grafická.

Mierka glóbusu – udáva pomer dĺžok na glóbuse k dĺžkam na Zemi r:R /R= 6378 km/

 

Podľa mierky sa mapy rozdeľujú :

-         mapy veľkých mierok /1:10 000-1:200 000/- označujú sa aj ako topografické

-         mapy stredných mierok /1:200 000-1:1 000 000/

-         mapy malých mierok /nad 1:1 000 000/

-         plány /menej 1:10 000/

 

Kartografické zobrazenia – spôsoby, ktorými zobrazujeme zjednodušený povrch Zeme na mapy /prenesenie 3D zemepisnej siete do roviny/. Pri tomto zobrazovaní vzniká určité skreslenie

Mapové projekcie – matematické konštrukcie, ktoré zachovávajú vybrané vlastnosti zemského povrchu /uhly, plochy, dĺžky/

 

Podľa vlastností kartografických skreslení sa kartografické zobrazenia delia:

-         rovnakoplošné /ekvivaletné/

-         rovnakouhlé /konformné/

-         rovnakodĺžkové /ekvidištančné/

-         vyrovnávacie /kompenzačné/

 

Podľa druhu zobrazovacej plochy sa delia:

-         priame - azimutálne – zobrazovacou plochou je rovina, v normálnej polohe sa dotýka pólov, rovnobežky sú sústredné kružnice a poludníky vybiehajú ako úsečky z 1 bodu

-         nepriame:

-         valcové – zobrazovacou plochou je plášť valca, poludníky sú v normálnej polohe rovnobežné priamky a rovnobežky sú sústavou priamok, ktoré sú rovnobežné s rovníkom a kolmé na obrazy poludníkov

 

-         kužeľové – zobrazovacou plochou je plášť kužeľa, dotyková rovina je v jednoej z vedľajších kružníc, poludníky sú priamky vychádzajúce z obrazu vrchola kužeľa a rovnobežky sa javia ako kruhové oblúky

 

 

 

Obsah mapy

-         tvoria ho všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi

-         delíme ho na :

  1. topografický /topos – gr. slovo – miesto/

-         základnými zložkami sú:

A/ výškopis – zobrazuje vertikálnu členitosť, základným prvkom je nadmorská výška   

     /meria sa od hladiny mora/

-         čiary spájajúce miesta s rovnakou kladnou nadmorskou výškou  - vrstevnice 

      /izohypsy/

-          čiary, ktoré spájajú miesta so zápornou hodnotou nadm.výšky  - hĺbnice /izobaty/

-         výškový reliéf dopĺňajp výškové kóty, body, tieňovanie

-         farebné rozlíšenie  - farebná hypsometria

B/ polohopis – zobrazuje horizontálnu členitosť /situáciu/ - tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar podľa charakteru daného objektu alebo tvaru zemského povrchu /bodový, líniový alebo plošný charakter/

 

Výškopis a  polohopis tvoria základ všeobecnozemepisných máp, ktoré delíme na fyzické a politicko-administratívne.

  1. Tematický obsah – tvoria body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na zemskom povrchu

-         mapy s týmto obsahom nazývame tematické alebo špeciálne a delíme ich na fyzickogeografické /geologická, klimatická, pôdnych typov.../, humánnogeografické /mapa hustoty obyvateľstva, miest, dopravy.../ a mapy životného prostredia

 

Legenda – popis alebo vysvetlivky všetkých značiek a symbolov použitých v mape

 

Generalizácia obsahu mapy – je zjednodušovanie, zovšeobecňovanie a výber tých prvkov – predmetov, ktoré sú dôležité z hľadiska celkového obsahu mapy. Bohatosť mapy však závisí aj od mierky mapy, čím je mierka väčšia tým je obsah bohatší a naopak.

 

Doplnkový obsah mapy tvoria rôzne diagramy, grafy, tabuľky, obrázky...

Kartogram – pomocou farby alebo vzoru určuje kvantitu určitého javu na vybraných územiach / napr. hustota obyvateľstva v okresoch/

Kartodiagram – do vybraných územných jednotiek a vkladá diagram, ktorý vyjadruje kvantitu a vnútorným členením aj jeho vlastnosti – čiže kvalitu /percentuálne zastúpenie národnostných skupín na celkovom počte obyvateľstva/