PEDOSFÉRA

- je časť FGS, pôdny obal Zeme

- je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody

Pôda -  je trojrozmerný výrez z pedosféry od je povrchu až po podložnú materskú horninu /substrát)

Pôdotvorné faktory (činitele): horniny, klimatické podmienky (teplota, zrážky...), georeliéf, rastliny a živočíchy, voda (podzemná a povodňová), vplyv človeka

Pôdotvorný proces – proces utvárania pôdy, súhrn fyzikálnych, chemických a biologických  javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote

Pôdne horizonty – farebne rozlíšené vrstvy pôdotvorného substrátu, ktoré je možné pozorovať v pôdnom profile

- horizont A  - vrchný, väčšinou s vysokým obsahom humusu, tmavosfarbený, prebiehajú v ňom základné biologické procesy

- horizont B – iluviálny, obohatený o látky vyplavené z horizontu A

- horizont C – pôdotvorný substrát a nezvetraná materská hornina

Pedológia – náuka o pôde, tzv.pôdoznalectvo

Pedogeografia – veda skúmajúca pôdy z geografického hľadiska (rozmiestnenie pôd)

Zloženie pôdy:

Pôda sa skladá z týchto pôdnych zložiek:

1. Neživá zložka 

A/ anorganická – pevná ( úlomky nerastov a hornín)

                          - kvapalná (pôdna vlaha)

                          - plynná (pôdny vzduch)            nachádzajú sa v pôdnych póroch

            B/ organická  - humus – zvyšky odumretých tiel R a Ž, tvorí ho najmä C a N

2. Živá zložka pôdy – pôdny edafón (fytoedafón a zooedafón)– pôdne organizmy a korene rastlín

Pevný podiel pôdy je zložený z rôzne veľkých častíc, pôdnych zŕn a podľa toho sa rozdeľujú do zrnitostných kategórií:

- do 2 mm – jemnozem

- nad 2 mm  - skelet

Vlastnosti pôdy:

-  zrnitosť (textúru) pôdy udáva pomerné zastúpenie jednotlivých zrnitostných kategórií  a zároveň určuje tzv. pôdne druhy (3 základné):

- pôdy ťažké (ílovité)

- pôdy stredne ťažké (hlinité)

- pôdy ľahké (piesočnaté)

-  Štruktúra pôdy – fyzikálna vlastnosť, schopnosť pôdnej hmoty zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty, najcennejšia je drobnohrudková

-  Reakcia pôdy –ukazovateľ chemického stavu pôdy, chemická vlastnosť, ktorú určuje aktivita voľných iónov H+ a OH- v roztoku

Reakcia môže byť neutrálna (pH =7), kyslá (pH pod 7) a zásaditá (pH nad 7)

- sorpčný (pútací) komplex – tvoria ho koloidné častice (tzv. mycely), chráni rastlinné živiny pre vyplavením ( najvýznamnejšie sú N, Ca, Mg, K, P, S)

- úrodnosť pôdy – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré by uspokojili ich požiadavky na vodu, živiny a vzduch počas celého vegetačného obdobia

 Úrodnosť rozlišujeme: - prirodzenú  (bez zásahu človeka) a kultúrnu(dotváranie úrodnosti)

Pôdny typ – je základná jednotka triedenia pôd, je to veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov

Rozšírenie pôd na Zemi:

- riadi sa na väčších plochách zákonitosťami zemepisnej zonálnosti

Horizontálna zonálnosť ( vodorovná pásmovitosť) – je to zákonité rozrôznenie pedosféry na pásma (zóny), podmienené zmenou makroklimatických podmienok (teplota, zrážky) v súvislosti so zmenou geografickej šírky alebo dĺžky

Vertikálna zonálnosť ( výšková stupňovitosť) – v hornatých krajinách, v súvislosti so zmenami s narastajúcou nadmorskou výškou

Azonálnosť – vzniká v dôsledku rôznorodosti geologicko-geomorfologických pomerov

Hlavné pôdne typy Zeme (smerom od pólov k rovníku)

Tundrové pôdy – sever Eurázie a Severnej Ameriky, horizont C tvorí permafrost, rozmrźajúci len v čase polárneho leta, prebieha glejový proces, výskyt rašelinového humusu, neúrodné

Podzolové pôdy – oblasť tajgy (Rusko, Škandinávia, Kanada), prebieha podzolizačný proces, t.j. rozklad nerastov pôsobením silných organických kyselín, ktoré sa uvoľňujú pri rozklade opadaného ihličia, šedé sfarbenie, mramorovanie, kyslé neúrodné pôdy

Černozeme – oblasť stepí a lesostepí mierneho pásma, prebieha černozemný proces – dlhodobé hromadenie humusu, vysoký obsah humusu, tmavé sfarbenie, kvalitné úrodné pôdy – obilnice sveta (Ukrajina, Rusko, Kanada, USA...)

Gaštanové pôdy – oblasť nízkotrávnatých stepí, plytší humusový horizont

Žltozeme a červenozeme – vlhké subtrópy , JV USA JV Čína, sfarbenie horizontu B červenožlté, červené alebo žlté – obohatené o oxidy Fe (proces feritizácie – oželeznenia), kyslé, chudobné na živiny

Polopúštne a púštne pôdy – vznikajú v oblastiach so suchou klímou, málo humusu, hospodársky málo využívané, vzlínaním vody sa na povrchu hromadia soli – soľná kôra

Červené pôdy – výskyt v horúcom savanovom podnebí (striedanie období sucha a dažďov), v období dažďa prebiehajú procesy feritizácie a feralitizácia (Fe a Al), v období sucha sa oxidy vyzražávajú na povrchu – zafarbenie pôd, sú pomerne úrodné

Červenožlté pôdy – vlhké tropické lesy (Amazónia, Konžská panva), prebieha intenzívny biologický proces (rýchly rozklad a uvoľňovanie živín), prebieha proces feralitizácie (lateritizácie), výrub lesov je príčinou erózie tejto pôdy

Hlavné pôdne typy strednej  Európy a Slovenska:

Černozeme – najúrodnejšie, v suchých a teplých oblastiach nížin, úrodné

Hnedozeme – lemujú černozeme, pôdy mierne teplého a vlhkého podnebia, prebieha proces ilimerizácie – mechanický presun ílovitých častíc presakujúcich vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa hromadia, sú úrodné

Ilimerizované pôdy (luvizeme) – lemujú hnedozeme vo vyšších a vlhkejších oblastiach, intenzívny ilimerizačný proces, menej úrodné

Pseudogleje (oglejené pôdy) – v najvlhkejších častiach nížin a kotlín, presakujúca zrážková voda presahuje do spodného horizontu, horná časť je tým periodicky zamokrená, málo úrodné pôdy

Hnedé lesné pôdy (kambizeme) – typické pôdy vrchovín, sú prevládajúcim pôdnym typom strednej Európy, v lesnatých oblastiach, chemické zvetrávanie primárnych minerálov uvoľňuje Fe, ktorého zlúčeniny sfarbujú pôdu do hneda, vhodné pre lesné hospodárstvo

Rendziny – horské pôdy na vápenatých horninách, hromadenie humusu, skeletnaté,  neúrodné

Podzolové pôdy – podzolizačný proces, oblasť kosodreviny, neúrodné

Nivné  (fluvizeme) a lužné pôdy (čiernice) – pôdy okolia riek a potokov, čiernice patria medzi najúrodnejšie, sú azonálne

Glejové pôdy – lokálny výskyt v miestach blízko ležiacej podzemnej vody, vrchná časť je mokrá alebo vlhká, poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodnení