LITOSFÉRA

Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, zemského plášťa /spodný a vrchný/ a zemského jadra.

Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho veku. Priemerná mocnosť je 30-40 km. Zemskú kôru z geografického hľadiska študuje litogeografia.

Litosféru tvorí zemská kôra s najvrchnejším plášťom, ktorá spočíva na vrstve roztavených plastických hornín plášťa – astenosfére. Je objektom štúdia geológie. Z geografického hľadiska ju študuje litogeografia Litosféra nie je súvislá, ale tvoria ju litosferické dosky, ktoré sú v pohybe (podsúvanie, nasúvanie, kĺzanie, vzdaľovanie, zrážanie...). Litosferické dosky sú americká, euroázijská, africká, indoaustrálska, pacifická, antarktická a Nazca. Rozhrania medzi nimi tvoria rifty, priekopy, zlomy...

Zemská litosféra sa člení na dva základné typy :

Pevninská – hrúbka 150-250 km a tvorí základ pevnín, je staršia ako oceánska, pod usadenými horninami sa nachádza žulová a čadičová vrstva
Oceánska – je tenšia a mladšia, hrúbka 150 km, je pokrytá vodou a tvoria ju usadené horniny a čadičová vrstva.

Planetárne členenie litosféry:

- stavebné prvky pevnín : stabilné časti pevnín, platformy a mobilné orogénne zóny

štíty – najstaršie jedrá pevnín, budujú ich hlbinné vyvreté a premenené horniny, napr. baltský, ukrajinský, kanadský, brazílsky, indický, guayanský, africký, sibírsky, austrálsky, antarktický.

Platformy – útvar obklopujúci štít

Epiplatforma – vyvrásnená platforma

Tabule – sú časti platforiem, zarovnaná plocha, ktorá má uložené horniny vodorovne

Orogénne zóny – pohyblivé zóny, vznikajú na okrajoch platforiem alebo medzi nimi, plošne rozsiahle oblasti zem.povrchu pretiahnutého tvaru, ich vyvrásnením vznikajú horské pásma

Jednotky oceánskeho dna:

Oceánske platformy – zaberajú najväčšiu časť dna oceánov a nazývajú sa oceánske panvy /Argentínska, Brazílska/

Oceánske mobilné zóny – oceánske chrbty – podmorské pohoria, miestami vynorené nad hladinu ako ostrovy /Stredoatlantický/

V litosfére sa nachádzajú takmer všetky prvky PSP.Základnými anorganickými prírodninami sú minerály (nerasty) – najčastejšie sa vyskytujú kremičitany. Ich zlúčeniny nazývame horniny - obsiahnuté v litosfére ich delíme:

pôvodné

- vyvreté /magmatické/ - vznikajú kryštalizáciou magmy (kremičitanovej taveniny) alebo lávy – čadič, žula, podľa miesta vzniku ich delíme na výlevné, žilové a hlbinné

- usadené /sedimentárne/ - vznikajú usadzovaním rozrušených hornín /príčinou je najmä zvetrávanie a to mechanické a chemické/ - íly, piesky, spraše...

- môžu sa deliť na spevnené a nespevnené, príp. na organogénne a anorganické

premenené /metamorfované/ - vznikajú z usadených a sopečných v hĺbkach zemskej kôry –rula, svor...

Endogénne procesy:

Na styky litosferických dosiek sa prejavujú vnútorné /endogénne/ procesy – tektonické pohyby, magmatizmus a zemetrasenie

Tektonické pohyby – sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry vyvolané tlakom, ťahom alebo gravitáciou /vznik pásmových pohorí – výsledok horotvorných pohybov/.

- vrásnenie – obojstranným tlakom, uložené vrstvy s a zachovávajú – Karpaty, Alpy...

- príkrovy – jednostranným tlakom, vrstvy sa prekrývajú

- zlomy – vznikajú v pevných horninách prešmyknutím, poklesom, posunutím

- kryhové pohoria – dochádza k roylámenie územia na niekoľko krýh, vplyvom gravitácie a tlaku dochádza k ich zdvihnutiu /hrasť/ alebo poklesom /priekopová prepadlina/.

Magmatizmus /sopečná činnosť/ - prejav vnútorných síl, keď sa roztavená magma dostáva cez sopúch a kráter na povrch ako láva. Lávy sú kyslé – s vyšším obsahom SiO2, pohybujú sa pomaly a tuhnú ako kopy, homole, ihly a zásadité /bázické/ - menej plynov, SiO2 sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a štítové kužele

Rozlišujeme 3 základné typy sopiek:

A/ Stratovulkán /zmiešaná/ – klasická sopka, tvorená lávou, sopečným materiálom, popolom /Etna/

B/ Lávová sopka / efuzívna/ – produkujú len lávu – Havajské ostrovy

C/ Explozívna /tufová/ - nasypaná sopka – Japonsko

Kaldera – veľká centrálna depresia vytvorená po explózii a poklese spodnej časti krátera

Sopky delíme na činné, odpočívajúce a vyhasnuté /na Slovensku Poľana/

Zemetrasenie – uvoľňovanie napätia pod zemským povrchom – tektonické, sopečné, zosuvné alebo závalové

Hypocentrum – miesto vzniku zemetrasenia pod zemským povrchom /ohnisko zemetrasenia

Epicentrum – kolmica na zemský povrch, koncentrické šírenie zemetrasných vĺn

Zaznamenávajú sa Richterovou stupnicou, pomocou prístroja naz. seizmograf

Podmorské zemetrasenie – vznikajú ničivé prívalové vlny tsunami, sú veľmi dlhé, pri prechode do plytšej oblasti ich sila vzrastá, dosahujú rýchlosti 800 km/h.

Slovensko:

Väčšinu územia tvoria jadrové pohoria tvorené granitoidnými horninami /žula, granodiorit/ obalené druhohornými vápencami a dolomitmi. Tie sú charakteristické aj pre oblasť krasov s ojedinelými formami reliéfu – jaskyne, škrapy, závrty Okrem nich aj premenené horniny – ruly, svory, fylity. Nížiny a kotliny južného Slovenska sú tvorené usadenými horninami štvrtohorného veku – piesky, štrky, hliny, spraše... Kotliny v stredných polohách sú tvorené treťohornými sedimentani a pohoria stredného a východného Slovenska sopečnými horninami /čadič, andezit, tufy, ryolity../. Sú to najmä Štiavnické vrchy, Poľana, Kremnické vrchy, Slanské a Vihorlatské vrchy. Pohoria severného Slovenska sú tvorené flyšom – zlepence, pieskovce, ílovce. V oblastiach výveru minerálnych vôd vznikli usadením travertíny – Bešeňová, Dudince, Dreveník, Sivá Brada.../

Význam hornín v krajine

- vplyv na charakter georeliéfu, najmä podľa stupňa odolnosti voči zvetrávaniu

- horniny delíme na : Málo odolné (ílovce, sliene, bridlice, íly, piesky)

Stredne odolné (pieskovce)

Veľmi odolné ( žuly, granodiority, vápence, kremence,

čadič, andezit...)

- vplyv horninového prostredia na povrchovú a podpovrchovú vodu (obsah a druh minerálov, režim odtoku, prietok...)

- vplyv na pedosferickú zložku (materská hornina)

- vplav na rastlinný kryt (určité druhy R môžu prežívať len na určitom type pôdy alebo hornín)

- vplyv na hospodárske zameranie oblasti (ťažba NS)

- vplyv na rozmiestnenie niektorých javov a prvkov v krajine...