Hydrosféra

 

 

-         pochádza z gréckeho slova – hydro – voda

-         je to vodný obal Zeme, ktorý sa skladá z povrchovej, podpovrchovej vody, vody obsiahnutej v atmosfére a živých organizmoch.

Povrchová voda je v oceánoch, moriach, vodných tokoch, plochách, v ľadovcoch a snehu

Podpovrchová voda v dutinách a puklinách hornín, vo forme ľadu – permafroste, v pôdnych póroch.

Voda v atmosfére je ako vodná para, dážď, sneh /ľadové kryštáliky/

 

Hydrológia – študuje zákonitosti fungovania procesov a javov spojených s vodou v prírode

Hydrogeológia – študuje zákonitosti výskytu podzemnej vody v horninovom prostredí

Hydrogeografia – je čiastková vedná disciplína FG, študuje vzťahy hydrosféry k ostatným zložkám krajinnej sféry.

Oceánografia – študuje prírodné procesy a zákonitosti v oceáne

 

Podľa obsahu soli delíme vodu na sladkú, slanú a brakickú /zmiešanie sladkej a slanej/

 

Na Zemi existujú 2 základné typy obehu vody:

-         veľký – výmena vody medzi oceánom a pevninou

-         malý – výmena nad oceánmi alebo nad pevninou

 

Svetový oceán je súvislá vodná plocha tvorená moriami, oceánmi a ich priľahlými časťami

Oceány – sú časti svetového oceánu, ktoré sa nachádzajú medzi kontinentmi a patrí sem Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán.

Moria – sú časti oceánov, vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi

              Delíme ich: a/ okrajové  - šelfové /Japonské/

                                  B/ medziostrovné /Karibské, Arafurské/

                                  C/ vnútrozemské /Stredozemné, Čierne/

Zálivy sú menšie časti oceánu alebo mora vnikajúce do pevniny /Perzský, Guinejský/

Prielivy sú zúžené časti morí a oceánov medzi pevninou /Mozambický, La Manche/

 

Reliéf dna morí a oceánov

-         delíme na tri základné typy

o        podmorské okraje pevnín 

§         šelf – plochá plytká časť pobrežia do hĺbky cca 200 m

§         pevninský svah - lemuje šelf, je výrazným stupňom

§         pevninské úpätie

      o     prechodné oblasti

                        - hlbokomorské priekopy – úzke zníženiny morského dna

                  o     vlastné oceánske dno

                                   - oceánske panvy

                                   - oceánske chrbty (Stredoatlantický...)

 

 

 

 

 

 

-         Typy usadenín:

o        kontinentálne – pochádzajú z náplavov vodných tokov

o        hlbokomorské – usadzovaním zvetralín na dne a zo schránok živočíchov

 

Základné vlastnosti morskej vody:

 A/ Chemické

Salinita /slanosť/ - celkové množstvo rozpustených minerálnych látok /solí/ v g v 1 kg morskej vody, udáva sa v promile. Priemerná slanosť je 35 promile. Je ovplyvnená pásmovitosťou. Obsah soli spôsobuje, že morská voda mrzne pri teplote – 2 C

 

Najnižšia: polárne oblasti, rovníkové a mierne pásmo

Najvyššia: okolie obratníkov /vysoký výpar a teploty, málo zrážok a málo povrchových tokov/

 

B/ Fyzikálne

1.Teplota morskej vody – podlieha pásmovitosti na S a J od rovníka, najvyššia priemerná teplota je 26 C na sever od rovníka.

 

Príčiny:

-     zaľadnenie Antarktídy

-     prenos tepla morskými prúdmi na S pologuľu

-     výkyvy teplôt na hladine SO sú rôzne, denné sú malé /do 25-30 m/, ročné kolísanie závisí od geo šírky, na severnej polog. sú výkyvy väčšie v dôsledku rozloženia pevnín a oceánov, s  hĺbkou sa teplota vody znižuje

  1. Farba vody – modrá – oblasť morskej púšte, zelená – oblasť s R a Ž
  2. Pohyby morskej vody  

Príčiny: A/ kozmické /slapové javy – príliv a odliv/

              B/ fyzikálnomechanické /cirkulácia vzduchu, zmena teploty.../

              C/ geodynamické /tektonické pohyby v zemskej kôre – tsunami/

 

Základné pohyby morskej vody: príliv a odliv, vlnenie /vánok, príboj, tsunami.../ a prúdy /povrchové, hlbinné, výstupné.../

 

Morské prúdy:

-         horizontálne pohyby morskej vody, najvýraznejšie sú povrchové, ich hlavnou príčinou sú pravidelné vetry, teplé od rovníka do vyšších geo šírok, studené privádzajú chladnejšiu vodu k rovníku

Atlantický oceán: - teplé – Severorovníkový, Guinejský, Golfský, Juhorovníkový, 

                                           Brazílsky

                             - studené – Labradorský, Benguelský, Kanársky

 

Tichý oceán: - teplé – Kurošio, Východoaustrálsky, Severo-  a Juhorovníkový

                      - studené  - Ojašio, Kalifornský, Peruánsky

 

Indický oceán: - teplé – Juhorovníkový, Mozambický 

 

 

 

 

 

Charakteristika jednotlivých oceánov:

 

- Tichý oceán – je najväčší, najstarší a najčlenitejší, zaberá 32% zemského povrchu, názov mu dal F. Magalhaes, bohatý na sopečné a koralové ostrovy. Rozloha 180 mil.km2, najhlbšie miesto Mariánska priekopa 11034 m, priemer hĺbka 4000 m, seizmicky aktívna oblasť, najmä západná časť – Ohňový pás Zeme, najväčšia panva je Severovýchodná, najväčšie moria Beringovo, Ochotské, Japonské, Tasmanovo, Koralove..., využitie: doprava, rybolov, ťažba NS ropa, Cu, Al...

 

- Atlantický oceán –Na severe ho od SĽO oddeľuje podmorský prah tiahnuci sa od Shetland, Faerské ostrovy, Island po Grónsko. V niektorých oblastiach sú seizmicky aktívne zóny. rozloha 92 mil.km2, najhlbšie miesto Portorická priekopa 9 219 m, priemer hĺbka 3300 m, stredom sa tiahne Stredoatlantický chrbát. Najväčšie moria Stredozemné, Čierne, Karibské, Severné, Baltské, využitie hlavne rybolov v chladnejších moriach, ťažba NS ropa v šelfoch Severného mora v oblasti Mexického zálivu, doprava /letecké a námorné linky/.

 

- Indický oceán – dno oceánu je členité, , rozloha 75 mil.km2, najväčšia hĺbka Sundská alebo Jávska priekopa 7 450 m, priemer hĺbka 4000 m, najchudobnejší oceán na ryby,  najväčšie moria Arabské, Červené, využitie ťažba NS ropa a zemný plyn Perzský záliv, doprava /námorná/

 

- Severný ľadový oceán – rozloha 13 mil.km2, najväčšia hĺbka Euroázijská panva

5 449 m, najplytší a najchladnejší, priemerná hĺbka 1100 m, smer chrbtov je rovnobežkový s množstvom ostrovov, väčšina oceánu pokrytá ľadovcami – driftujú – pohyb ľadovcov v smere V-Z, najväčšie moria Barentsovo, Grónske, Nórske, využitie čiastočne rybolov, obmedzená doprava /ľadoborce/, vedie tade Severná morská cesta

 

 

Význam oceánov:

 

-         zdroj potravy – rybolov najmä v chladnejších moriach severnej a východnej časti Tichého oceánu a v severnej časti Atl.oceánu /hlavní producenti – Japonsko, Čína, Rusko, Nórsko, USA/, produkcia ustríc, krabov, langust..., alternatíva – riasy a chaluhy v vysokou minerálnou hodnotou

-         zdroj NS – ťaží sa najmä ropa a zemný plyn /šelfové plytké moria – Severné, Perzský a Mexický záliv/, 1. ropný vrt na mori 1896 J Kalifornie, ďalej Fe, Cu, bróm, vzácne kovy kuchynská soľ /V Ázia, Taliansko..../

-         zdroj vody v arídnych oblastiach – odsoľovanie /Perzský záliv, Izrael, Libanon...    

-         zdroj E – využíva sa sila vln a prílivu, resp. odlivu /prílivové elektrárne/

-         doprava – námorná /prevažne nákladná, prepravuje sa najmä ropa a iné NS/,  hlavné trasy zo západnej Európy do Perzského zálivu a zo západnej Európy do Severnej Ameriky. Najväčšie prístavy – Hamburg, Londýn, Rotterdam, N.Y., Houston.... Pozdĺž pobrežia na prepravu nákladov kabotážna doprava

-         produkcia perál /najvzácnejšie čierne tahitské perly prírodné/      

-         strediská cestovného ruchu – Stredomorie, Karibik, Polynezia…               

 

Znečisťovanie morí a oceánov:

- najväčšie problémy spôsobuje doprava a to najmä preprava toxických látok a ropy /havárie ropných tankerov – úhyn rýb, morských Ž, kontaminácia potravového reťazca/, uskladňóvanie odpadov, kanalizácia – splašky z miest...

Povrchová voda

 

-         je voda odtekajúca alebo zadržiavaná v prirodzených alebo umelých vodných nádržiach a vodných tokoch, patrí ku tzv. vode pevnín /vode súše/

Vodné toky:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ron – nesústredený odtok vody v teréne

Prameň – miesto, kde sa podzemná voda dostáva na povrch

Riečna sieť – sústava vodných tokov /potoky, rieky.../,  určuje sa hlavný tok a jeho prítoky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Povodie – je základná územná hydrologická jednotka, je to územie, z ktorého hlavný tok a jeho prítoky odvádzajú povrchovú a podpovrchovú vodu

Rozvodie – je hranica medzi povodiami

Úmorie – územie, z ktorého vodné toky odvádzajú vodu do rovnakého mora

Dĺžka vodného toku – vzdialenosť od prameňa k ústiu

Prietok – množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za jednotku času /za sekundu/

Vodný stav – výška vodnej hladiny nad zvoleným pevným bodom

Spád – výškový rozdiel medzi dvoma ľubovoľnými bodmi na rieke

Sklon – vyjadruje pomer spádu a dĺžky vodného toku v danom úseku

Režim odtoku – zmeny prietoku počas roka, vplýva podnebie a geol. podložie, zdroj zásobov.

  Typy riek podľa režimu:

A/ rovníkový – Kongo, Amazon

B/ monzúnový – Mekong

C/ snehovodažďový – Ob

D/ dažďovooceánsky – Temža

E/ ľadovcový – Rhôna

F/ vysokohorský snehovodažďový – Dunaj

 

 

 

 

Typy riek podľa režimu na Slovensku:

A/ vysokohorský – Biely Váh

B/ stredohorský – Hornád, Hron

C/ vrchovinovo-nížinný – Ipeľ

 

Jazerá:

-         sú prírodné zníženiny úplne alebo čiastočne vyplnené vodou

a/ vulkanické /Crater Lake v USA/

b/ tektonické /hlboké, úzke – Tanganika, Bajkal/

c/ ľadovcové – tatranské plesá /najväčšie Veľké Hincovo pleso/

d/ iné /zmiešané, pobrežné, krasové.../

 

Umelé vodné nádrže:

-         patria sem rybníky a priehradné nádrže, ktoré môžu plniť funkciu – zásobovanie potravou, výroba elektr.E, zavlažovanie, zdroj pitnej vody, rekreácia...

 

Ľadovce:

-         delia sa na horské /Himaláje, Alpy/ a pevninské /Antarktída – 80% zásob sladkej vody/

-         sú významným činiteľom formovania georeliéfu – tvoria plesá, ľadovcové údolia /tvar U – trógy/, tvoria rôzne nánosy – morény

-         snežná čiara – hranica, za ktorou sa sneh neroztápa počas celého roka /čím bližšie k rovníku, tým sa posúva do vyššej nadmorskej výšky/

 

Podpovrchová voda

 

- delí sa na pôdnupodzemnú /puklinovápórová/

- hladina podzemnej vody – je úroveň pokiaľ sú póry a pukliny súvisle vyplnené vodou

- krasová podz.voda – nachádza sa vo vápencových horninách alebo dolomitoch

- artézska podz.voda – je voda s napätou povrchovou hladinou

- minerálna voda – voda , ktorá obsahuje minerálne látky /soli/ a plyny viac ako 1 g na 1 liter

 

prameň – miesto, kde podzemná voda vystupuje na povrch

výdatnosť prameňa – množstvo vody, ktoré vytečie za 1 sekundu

pramene podzemných vôd môžu byť teplé /ak teplota prevyšuje priemernú teplotu ovzdušia/, studené /ak je po teplotou ovzdušia/, termálne /37-50 oC/ a žriedla /nad 50 oC/.

 

 

- z hľadiska využitia sú podzemné vody najvýznamnejším zdrojom zásobovania pitnou vodou, minerálne a termálne sa používajú na rekreačné a liečebné účely, ako stolové minerálne vody a ako zdroj E.