Rastlinné spoločenstvá a ich klasifikácia

 

Spoločenstvo - biocenóza – súbor jedincov a populácií  (často aj populácií rôznych druhov), kt. žijú na spoločnom stanovišti (území), ovplyvňujú sa navzájom a so svojím prostredím (napr. spoločenstvo listnatého lesa tvoria populácie duba letného, buka lesného, veverice stromovej,...)

 

Rastl. spoločenstvo - fytocenóza

                        monocenóza – pozost. z 1 populácie (pole obilia)

                        polycenóza – viac popul. (fytocenóza listnatého lesa)

 

Ekoton – prechodné stanovište medzi 2 fytocenózami

-         nach. sa tam ekotonové spoločenstvá (napr. na rozhraní lúka – les)

 

Zmeny fytocenóz

- krátkodobé – pravidelné, napr. sezónna periodicita (leto/zima, obd.dažďov/sucha)

- dlhodobé – sukcesia – dlhodobý nezvratný proces, spojený so zmenami fytocenózy

                        - primárna sukcesia – na mieste, kt. predtým nebolo osídlené rastlinami (napr. osídľovanie holých skalných stien)

                        - sekundárna sukcesia – na miestach, kt. boli predtým osídlené (napr. obnova lesa po požiari)

 

Rastlinné spoločensvá SR:

 

Úloha: ktoré z typov rastlinných spoločenstiev, uvedených v učebnici, sa nachádzajú v okolí tvojho bydliska?

 

Ekosystém a význam rastlín v ekosystéme

                                                           

Ekosystém = spoločenstvoabiotické prostredie. (rybník, lúka, les)

- zákl. funkčná jednotka prírody, dochádza k obehu látok a toku energie

- zložky ekosystému:

            -anorg. látky

            -org. látky (C, T, B, ...)

            -klimatický režim (teplota, vlhkosť)

            -živé organizmy (biomasa – producenty, konzumenty, reducenty, medzi nimi potravové vzťahy):

                        producenty - autotrofné rastliny, za prítomnosti slnečnej energie menia AL na OL- produkujú primárnu produkciu, živia sa ňou konzumenty

                        konzumenty      – heterotrofné živoč. a človek, sekundárna produkcia

                                                - živia sa producentmi + požierajú sa navzájom – konzumenty    primárne, sekundárne, terciárne.

                        reducenty - mikroorg., huby, rozklad odumretých org. na humus a AL

 

Zákl. typy ekosystémov

            podľa miery zásahu človeka:    

- prírodné – bez zásahu, neustála premena látok a E, takmer bez odpadov, napr. les, jazero

- umelé – zásah člov, dodatková E (napr. práca poľnohosp. strojov, hnojenie), napr. záhrada, sídlisko

            podľa vlastností abiot. faktorov:

- suchozemské, napr.lúka, pole, les

- vodné, napr. morské ekos., stojaté a tečúce sladké vody, ...

 

Význam rastlín v ekosystéme – pri fotosyntéze spotrebúvajú CO2 a uvoľňujú O2, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, sú potravou konzumentov a reducentov, poskyt. úkryt živočíchom, zabraňujú veternej a vodnej erózii.

 

Úloha: referát na tému

- vplyv ovzdušia a pôdy na rastliny

- chránené druhy rastlín SR

            - NP Slovenska